Nech mu dá Pán večné odpočinutie!

Autor: Libor Poruban | 30.1.2011 o 22:10 | Karma článku: 8,52 | Prečítané:  1293x

,,Pre saleziána je smrť  prežiarená nádejou, že vstúpi do radosti svojho pána." Bernardín Šípkovský SDB sa narodil 25. septembra 1923 v Žlkovciach pri Trnave, ako šieste dieťa v rodine maloroľníka.

Keď sa mal narodiť , v rodine nepanovala veselá nálada. Jeho rodičom vyčítali ,vraj načo šieste dieťa, načo ďalší hladný krk. Už vtedy, keď ho nosila matka pod srdcom, obetovala ho Pánu Bohu:

,, Ak to bude chlapec a bude to vôľa Božia, nech sa stane kňazom."

A s tým úmyslom sa modlila 34 rokov. Prvých šesť rokov ľudovej školy vychodil v rodnej obci. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Hlohovci a v Trnave.

V Trnave sa prvý raz stretol so saleziámi a tu sa vykrištalizovalo aj jeho duchovné povolanie stať sa kňazom saleziánom. V roku 1948 nastúpil na teológiu do Svätého kríža nad Hronom. V povestnú ,,barbarskú noc", 15. apríla 1950 bol, spolu s bratmi, intervenovaný do Šaštína a potom do Podolínca. Odtiaľ bol 5.septembra 1950 odvelený na základnú vojenskú službu.

Po dvanástich rokoch od odchodu do noviciátu sa vrátil domov ako ,,skrachovaný bohoslovec". Vrátil sa bez peňazí , starým rodičom na krk. Jeho ideály sa zrútili. Na útek do zahraničia nebolo ani pomyslenia. Na kňažskú vysviacku musel ešte čakať.

Nebolo totiž predstaveného, ktorý by ho mohol pripustiť  ku kňažstvu, a nebolo ani biskupa, ktorý by ho mohol vysvätiť. Veci sa pohli , až keď sa dostal z väzenia dôstojný pán František Valábek, ktorý sa ho ujal. Mesiac po vysviacke , 4.augusta 1957, mal doma za zatiahnutými oknami spolu so svojou mamou prvú svätú omšu. V roku 1968 vycestoval do Talianska, kde slúžil sväté omše.

Do Dubnice nad Váhom prišiel hneď po primíciach v roku 1969. Bol prvým saleziánom v tomto meste. Venoval sa výlučne pastoračnej činnosti. Práca s mládežou bola iba v počiatočnom štádiu . Postupne začal spravovať farnosť. Požiadal o prinavrátenie cirkevných budov. Získal späť Katolícky dom, kde dovtedy bola umiestnená hudobná škola. Po rekonštrukcii budovy, sa tam otvorilo pre mládež oratórium .Z časti farskej záhrady sa urobilo ihrisko. Podarilo sa dostať aj prvú základnú školu spod štátnej správy a zriadiť tam cirkevnú školu sv. Dominika Sávia.

Na jeseň 1992 sa don Bernardín zo zdravotných dôvodou vzdal funkcie  farára a pracoval ako výpomovný duchovný. V roku 2005 sa odsťahoval do domu dôchodcov, kde ešte vykonával duchovné služby.

V deň smrti 23.1. 2011 prijal úctivo a pri plnom vedomí posledný raz eucharistiu a potom sa so spolubratom pomodlil celý ruženec.

Dubnica sa stala nielen jeho posledným pôsobiskom , ale aj jeho srdcovou záležitosťou. Na sklonku života sa vyjadril: ,,Tu by som chcel zostať až do svojej smrti a tu sa dať aj pochovať. K dubnickému saleziánskemu dielu prirástlo moje srdce a dubnickej zemi chcem odovzdať aj svoje telo.

Dubnickí veriaci sa často zastavujú pri hrobe don. Čakánka, verím, že sa zastavia a pomodlia sa za pokoj mojej duše."

 

 

 

/Don Pagáč/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Exministerska Schmögnerová: Nie som spokojná so Smerom

Korupcia a klientelizmus odčerpávajú značné zdroje, ale to nie je taká suma, ktorá by dokázala zmeniť zdravotníctvo a školstvo, tvrdí Brigita Schmögnerová.

KOMENTÁRE

Viete, čo je oveľa väčší problém ako utečenci?

Orbánova vlada sa pýta desivé otázky, no dáva ešte desivejšie odpovede.

SVET

Rusko o zostrelenom lietadle klamalo. Dôkazy si vymysleli

Pred dvoma rokmi ukázali zábery dokazujúce vinu Ukrajiny.


Už ste čítali?