,,Ako ďalej? Pomaličky, lebo plat maličký."

Autor: Libor Poruban | 12.4.2011 o 19:20 | (upravené 28.4.2011 o 20:06) Karma článku: 7,41 | Prečítané:  1367x

,,Ako ďalej? Pomaličky, lebo plat maličký,"povedal Jano, riaditeľ školy, keď mi na rozlúčku podával ruku. V zápätí z palca nežne striasol bruškatú včelu, ufúľanú od peľu. Včela ťažkopádne vzlietla a kolísavo odletela do záhrady. V zapadajúcom slnku vyzerala ako starostlivá tetka  s dvomi tučnými kabelami, čo sa ponáhľa domov.

Cestou z Trenčína do Dubnice vodič ani nepotrebuje volant. Stačí zabočiť raz a už je tam. Leží v úplnej rovine. Cesty sú tam priame. Ibaže nie toľko ako v Ríme. Ale nič to. Z každého dvora dovidieť na Ostrý vrch, nikomu nie je ďaleko ani k Váhu.

S riaditeľom  som sa stretol  na školskom dvore. Zo dverí školy sa študenti valili na školský dvor. Vo vzduchu boli najmenej tri lopty a kŕdle dievčenského chichotu.

,,Ja som myslel, že by sme tie ovocné stromky mohli posadiť tu, "prihovoril sa riaditeľovi drobný chlap. Vyzeral na školníka. Žilkovaný nos dodával jeho slovám presvedčivosť. V šlachovitých vychudnutých rukách držal hadicu od hydrantu.

Z hadice tiekla silným prúdom voda, zalievala pätu mladej jablone. Bola pripevnená silným kolom zatlčeným do zeme.

,,Len lejte, Štefan, lejte," poklepal po pleci riaditeľ drobného muža a pobral sa ďalej. ,,Svätý Florián vám to zapíše."

,,Svätý Florian nemusí," uškrnul sa školník. ,,Bude stačiť, keď vy nezabudnete. " Vzápätí nás ovial vzduch ,ktorý rozvírilo asi desať žiakov.

,,Dobrý," odpovedal riaditeľ. Usmial sa . Na takého veľkého chlapa bol jeho úsmev mäkký a bezbranný ako dieťa. Chalani medzitým zmizli za kríkmi živého plota. Šiestaci. Bežia vytrieskať ôsmakov. Skúšajú to každý piatok. Šikovní chalani.

Riaditeľ zastal, vystrel sa, podoprel sa v krížoch a spokojne si vydýchol. Budovu, kríky, futbalové bránky, koše na basketbal. Všetko skontroloval pohľadom gazdu, ktorý zisťuje ,či je  všetko v poriadku a čo treba ešte urobiť.

,,Jano," zavolal na školníka,  ,, a zadná brána  je prečo  zamknutá? "Školník sa len poškriabal za uchom, položil hadicu do trávy, otočil kohútikom a vykročil po cestičke smerom k náprotivnému plotu. Cestou vnoril ruku do vrecka monteriek a vylovil odtiaľ veľký zväzok klúčov.

,,Dobrý chlap, "pokrčil plecami riaditeľ,  ,,len ho treba mať stále na očiach. Občas si vypije. Ale kto v dnešnej dobe nepije?"

,,Keď zamkneme bránu, urobia nám do plota dieru. " Riaditeľ stál uprostred školského dvora a na tvári sa mu zračila únava. Sedela mu na pleciach, bolo ju počuť v jeho slovách.

Možno to bola únava, možno hrdosť. Ako po dobre urobenej robote. Čert vie.

,,Ešte musíme ihličnany dopestovať. Potrebujem pre tie decká trochu tieňa. Nechcem, aby to tu mali ako v kasárňach. Prídu v septembri do školy a nebudú nič inšie robiť , iba hrabať lístie. " Rozhodil ruky vo veľkom, možno namosúrenom geste. Bol to hnev chlapa, ktorý je naučený mať to ,čo si zaumieni.

,,Každý rok zasadíme asi tridsať stromčekov. Decká olámu konáre a niečo sa pokradne. No tak to skúša s veľkými." V poslednej vete už nebola ani stopa po smútku. Bolo to odhodlanie skúsiť to tentoraz takto.

Jano je riaditeľom školy, ktorá má telocvičnu,športový klub a počítačovú sieť. V popoludňajších hodinách funguje na škole tanečný,výtvarný,spevácky a jazykový krúžok.

Na konci školského roka  dostanú najlepší žiaci  vecné odmeny a najlepšia škola trojdňový výlet.

Ako sa hovorí po dubnicku: ,,aj tak sa dá."

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?