Oplatí sa pestovať vlastné ovocie a zeleninu?

Autor: Libor Poruban | 9.11.2011 o 20:20 | Karma článku: 12,14 | Prečítané:  2899x

Stretnutie so záhradkármi v našom meste je pre mňa vždy vzácna udalosť. Navzájom si vymiename skúsenosti a samozrejme sa nezabudneme navzájom pochváliť so svojou úrodou. I keď zväz záhradkárov, ako občianske združenie,  nikdy nepatril medzi podnikateľské subjekty, vždy sa významným podielom zúčastňoval na výrobe ovocia a zeleniny.

Je všeobecne známe, že denná spotreba  ovocia a zeleniny v EÚ je 390 gramov. Na Slovensku je 200 gramov. A tak sme sa v spotrebe  prepadli na samé dno Európy. Priemerná dĺžka života na Slovensku patrí medzi najhoršie spomedzi všetkých štátov EÚ. Ženy sa dožívajú 78 a muži o 8 rokov menej.

Na 1. a 2. mieste z dôvodov úmrtnosti sú choroby obehovej sústavy a nádory. Čo je príčinou tohto stavu? Nedostatok pohybu, stresy, nesprávna životospráva a obezita, dokonca aj u detí.

Podľa najnovších údajov s ňou zápasí  už  13 percent detí. Množstvo ľudí aj napriek tomu stále vedie polemiky, či sa oplatí pestovať a konzumovať vlastné ovocie a zeleninu, alebo je pohodlnejšie všetko kúpiť za dočasne lákavé ceny.

Som presvedčený, že  množstvu problémov sa nemusí dať predchádzať výlučne pohybom v najlacnejšiom fitness, ale aj  v každom ročnom období vo vlastnej záhradke. Tam záhradkár  vykonáva množstvo pohybov, ktorých intenzitu si sám podvedome reguluje.

Dopestovaním  vlastných produktov sa prirodzene zvyšuje ich konzumácia v rodine, získavajú sa správne stravovacie návyky. Záhradkár pritom nepotrebuje kontrolu, pretože je dostatočne motivovaný tým, že vlastnú produkciu konzumuje sám s vlastnou rodinou.

Produkcia sa nemusí nikde prevážať na dlhé vzdialenosti, konzumuje sa tam, kde sa dopestovala. Kým štandardná európska potravina sa dostane od prvovýrobcu až do obchodu, prejde niekedy vzdialenosť  aj 1500 km. Som toho názoru, že ľudia by v prvom rade mali jesť to, čo sa vypestuje v ich regióne.

A aká je situácia dnes? Slovensko je potravinovým vazalom. Žitný ostrov zásoboval v minulosti nielen celé Slovensko, ale aj celé Česko. Kedysi hlavne v sobotu neexistovali mesto alebo dedina, kde by nepredávali pestovatelia svoje výrobky.

Žitný ostrov ako typická zásobáreň zeleniny pre trhoviská končí. Aj tam sa predáva viac z dovozu. Vo väčšine ide o lacný tovar  bez chuti, nedozretý, bez vône. Je však správne nasvietený, aby sa dobre predával.

Na zmutovanú baktériu E-coli, zomrelo doteraz 30 ľudí, nakazených bolo približne 2300.
Dioxíny v mäse, glykol vo víne. Na aké potravinové škandály ešte čakáme?
Hlasy poľnohospodárov sú tiché, slabé a širokej verejnosti je chlebové odvetvie ľahostajné.  Máme najvyššiu daň z pridanej hodnoty na potraviny.

Momentálne sme lacnou dielňou Európy.  Potravinovú sebestačnosť si štát odovzdá do cudzích rúk len v dvoch prípadoch:

  • keď sa stane kolóniou
  • alebo keď prehrá vojnu.

Čo sa teda stalo na Slovensku?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?