Povedzme si na rovinu- nič nového. Koľko stojí daňových poplatníkov vyčínanie chulígánov a zabezpečenie poriadku políciou na našich štadiónoch? Prečo bol za komunistov poriadok a teraz nie?
Inak to nie je ani na ostatných trávnikoch, kde takzvaní fanúškovia rozbíjajú sedadlá, cestou na štadión hulákajú, pokrikujú na okoloidúcich, po zápase váľajú smetné koše a o vulgárnostiach na štadiónoch ani nehovorím.
Skutočne im ide o fotbal, alebo o niečo iné? Dávam si otázku, či vôbec má zmysel chodiť na štadióny.
Pred dvomi rokmi som bol u nás na futbale, kde som bol svedkom besnenia asi tristo fanúšikov z Dunajskej Stredy. Zapaľovali nové sedadlá v sektore pre hostí, hádzali petardy a fľaše.
Na spomínanom futbale som bol spolu s celou rodinou. Po zápase som si povedal, že na futbal už chodiť nebudem. Toto besnenie nemá nič spoločné s futbalom. Čo robia futbalové kluby alebo Slovenský futbalový zväz pre bezpečnosť divákov na štadiónoch?
Podla štatistík z roka na rok chodí na štadióny menej a menej divákov. Pre koho sa teda robí futbal na Slovensku?
Pre divákov, sponzorov či stávkové kancelárie. Stále sa bojíme prijať účinné opatrenia na eliminovanie týchto nespratníkov, ktorí patria za mreže.
Myslím si, že aj veľké pokuty, niekoľko stoviek verejno prospešných prác, či celkový zákaz na štadióny by určite pomohol.
Ale to by sme sa nemohli donekonečna vyhovárať a hľadať dôvody, ako to nejde.